Kiss You - 36. Večera

Miranda sa zodvihla so sedačky a vzala do rúk telefón. Pozrela na mňa spýtavým pohľadom a ja som prikývla. Vyťukala telefónne číslo a volala.
,,Haló? Polícia? Potrebujem nahlásiť únos syna." keď to dopovedala začal sa jej triasť hlas.
,,Áno chcú výkupné.....Nie netuším kto by ho mohol zobrať. Nepriateľov nemám.....Nie rozvedená nie som. Som vydatá.....Dobre bude vás čakať." povedala a zložila.
,,Tak čo?" spýtala som sa a zobrala si jeden z cukríkov čo mali na stole.
,,Prídu sem." zobrala si tiež jeden a prisadla si. O chvíľku už bola u nej polícia. Nastavila tam všemožné stroje. Pripojili na telef´on odpočúvanie a vypočuli mňa aj Mirandu. Obvolali sme všetkých či ho náhodou nevideli, no nič. Teda smu museli čakať kým naši únoscovia zavolajú. A o pár hodín sa tak aj stalo. Policajti jej ukázali, že to môže zodvihnúť. Pred tým jej ešte povedali nech sa to skúsi natiahnuť aby ho mohli vystopovať.
,,Kde je môj syn?.....Koľko že chcete? Milión?.......Do zajtra? A odkiaľ si myslíte, že ich vezmem. Predtým chcem počuť svojho syna." chvíľku bolo ticho.
,,Flynn? Miláčik neboj sa. Všetko bude v poriadku. Mamička si ťa nájde dobre.....Flyn? Flynn?! Zrušili." povedala a hodila telefón na sedačku. 
,,Stihli sme ho vystopovať. Vieme kde je." povedal ten pri stroji. Nadiktoval vedúcemu adresu a oni hneď vyrazili. My sme  Mirandou sedeli v dodávke keby sa našiel. Došli sme na miesto kde mali byť. No nikto nikde nebol. Kukláči ešte vošli pre istotu do budovy. Dôstojník počul vo vysielačke, že zvoí telefón. 
,,Nezdvíhajte to!" zakričal no už bolo neskoro. Videli sme ako celé poschodie kde boli vybuchlo. Mirande zazvonil mobil. Rýchlo zodvihla a všetcisme s utajeným dychom čakali.
,,Prosím neubližujte mu.Prinesiem vám tie peniaze....Kde?....Dobre rozumiem." povedala a odložila mobil.
,,Chcú do zajtra do 12 milión dolárov a nech tam neprídem s políciou inak hozabijú." rozplakala sa a už aj ja som mala slzy na krajíčku. Môj malý synovec bol v nebezpečí. S dôjstoníkom sa dohodli nejaképlány. Dohodlo sa, že niekoľko agentov tam pôjde ale budô v prestrojení ako obyčajní ľudia. Poslal ná trochusa vyspať, pretože tento deň bol naozaj nároční.

Ráno sme vstali dosť skoro, pretože sme museli ísť do banky pre peniaze. Bankárka nám ich nechcela dať ale Miranda jej to vysetlila a nakoniec nám ich dala. Odniesli sme ich domov a dali ho do kufríka,ktorý nám dal dôstojník. Dali sme doň peniaze a vyrazili na dohduté miesto. MIrande zazvonil mobil. Vraveli jej kam má peniaze položiť  a tak. No namiesto nej tam poslal dôstpjník agentku prezlečenú za ňu aby mohla potom zakročiť. Vydeli sme ako si niekto pre peniaze prišiel. Agenti ho zobrali a zastavili aj dodávku, z ktorej vystúpil. Boli tam ďalší dvaja chlapi a vzadu bol zaviazaný Flynn. Bol celý špinavý a dosť vychudnutý. Miranda keď ho videla sa k nemu rozbehla a silno ho objala to isté som spravila aj ja. Okamžite sme odtial Flynna zobrali a šli domov. Polícia zatkla únoscov a už sme boli šťastnejšie. Prišli sme domov a Miranda stále držala Flynna a nechcela ho pustiť ako sa stále bála:) ja som bola spokojná tak som išla domov k mamine:) Išla som do izby a zistila som že som mala celý čas doma telefón. Našla som asi 12875682 nepriatych hovorov od Justina a asi 58425 smsiek:D Zavolala som mu. 
„Ahoj Nicol. Počul som to s Flynnom. Ste v poriadku? Nepotrebujete peniaze?” hovoril celý vystrašený. 
„Ahoj Justin. Ďakujem že sa o to staráš. Už sme v poriadku únosci sú vo väzení a peniaze nám vrátili.” povedala som a v momente som znova začala. 
„Justin nešli by sme dnes na večeru?” opýtala som sa. 
„To som rád. Samozrejme môžme. Pozývam ťa ja. O 19tej prídem pre teba.” 
„Dobre, dobre. Teším sa Ahoj.” povedala som a položila. Bolo 16 hodín tak som sa išla osprchovať. Teda skôr som si napustila vaňu a premýšlala, spomínala. Spomínala som na spoločné kúpanie s Justinom aký bol ku mne vždy nežný. Strašne mi chýbajú jeho mokré bozky vo vani a jeho plné pery. Jeho hnedé oči ktoré behali po mojom nahom tele. Ach chýba mi celý on. Dnes mu asi všetko vysvetlím hlavne to s Chrisom a skúsim sa ku nemu vrátiť ak budem môcť. Vyšla som z vane obliekla si bielu košeľu a na to som si dala červený sveter, spravila make-up a vlasy. Zišla som dole a mamina po mne pozerala. 
„Kam ideš Nicol?” opýtala sa. 
„Na večeru s Justinom” povedala a žmurkla na ňu. 
„Nicol rozmysli si čo urobíš. Hlavne nech si šťastná ty.” povedala a objala ma. Obula som sa a Justin už zvonil. Otvorila som a stál tam Justin s veľkou kyticou ruží a veľkým mackom ako kedysi. Zobrala som ruže a povedala mamine nech ich dá do vázy a do mojej izby. A macka nech mi položí ktomu druhému. Mamina všetko zobrala a my sme vyrazili. 
„Si strašne krásna.” povedal a usmial sa. 
„Ďakujem aj ty si.” povedala som a úsmev mu opätovala. Zastavili sme pri jednej luxusnej reštike. Justin mi otvoril a išli sme dnu. Usadili sme sa a objednali si. 
„Ako sa máte s Chrisom?” sarkasticky sa spýtal. 

„Vieš Justin. Ja sním nechodím a ani som nikdy nechodila. Stretla som ho náhodne a videla som teba. Nechcela som aby si si myslel že som sama tak som mu povedala nech sa robí že je môj frajer. Prepáč.” povedala som so sklonenou hlavou. Justin sa len pousmial a dvihol mi hlavu
,,Nevadí. Chápem ťa.” povedal a akurát nám priniesli jedlo. Jedlo  bolo výborné. Dojedli sme a ešte sa chvíľu rozprávali. Spravili sme si takú menšiu večernú prechádzku. Už mi aj začínala byť zima tak mi Justin dal sako okolo pliec a odviezol ma domov.
,,Ďakujem ti za nádherný večer." povedala som a usmiala sa.
,,Aj ja ti ďakujem a nie len za večeru." povedal a chystal sa ma pobzkať no trošku som sa odtiahla.
,,No tak pŕŕ." zasmiala som sa

,,Pokus to bol fajn ale možno inokedy. Potrebujem si to a určite aj ty trochu upratať v hlave. Neber to teraz tak, že ťa odmietam to nie. Len si to musím poupratovať v hlave lebo teraz neiem čo si mám myslieť pod týmto večerom." povedala som a aby nebol smutný dala som mu pusu na líce. Vošla som dnu a pomaly zatvorila dvere. Usmiala som sa a vyšla potichu hore. Rozhodla som sa, že si začnem písať denník. Vyhrabala som niekde zápisník a napísala si tam jednucho o dnešku. "Možno.". Dosť to vystihovalo dnešok s Justinom.  Hodila som sa rýchlo do pyžama a zobrala si ešte do postele iPod a púšťala som si nejaké pesničky až kým som nezaspala.
Pokračovanie nabudúce...
23 like :)