Kiss You - 34. Jamai

Prepáčte , že tak oneskorene ale ja som bola odcestovaná a BieberVik to nešlo :) Takže tu ju máte a ak dáte dosť like druhá môže byť aj dnes :)
Baška

,,Vďaka Chris.” povedala som objala ho a vošla do domu.
,,Ty  máš niečo s Chrisom?” spýtala sa ma mama keď som vošla dnu.
,,Nie. Prečo?”
,,No objala si ho tak ja len preto.”
,,Neboj sa nič s ním nemám. Len som potrebovala aby predstieral môjho priateľa.” pobedala som a šla si naliať džús.
,,Prečo?”
,,Stretla som Justina. A nechcela som aby si myslel, že kvôli nemu trpím. Preto.”  napila som sa a vyšla hore.
,,Za chvíľu budeme jesť.” ešte za mnou zakričala a ja som sa už stratila v izbe.
Z Justinovho pohľadu
Konečne. Konečne som ju stretol. Bola nádherná ako vždy. No keď som ju videl s ním. Nebol som zrovna nadšený. Je síce pravda že medzitým ako sme boli od seba som sa raz dal znova dokopy so Selenou ale po mesiaci to skončilo a už definitívne. Teraz som sám a stále na ňu myslím. Nespávam kvôli nej a potom som na koncertoch jak vycucaný. Kiež by sme mohli byť znova spolu. Ale to asi nepôjde kým nespravím prvý krok. Nicole má mať o dva týždne narodky čo by som mohol využiť. Preto som sa rozhodol ísť za Charlie. Snáď ma nevyhodí ako minule.
Z pohľadu Nicol
,,Jamai! Kde si?” kričala som po velom dome ale nevedela som ho nikde nájsť.
,,Jamai neschovávaj sa kde si? Jamai!” stále som kričala ale neozýval sa. Veď som len na chvíľku odišla a bránku som nenechala otvorenú.
,,Mami nevidela si Jamaia?” zbehla som dole a spýtala sa rýchlo maminy.
,,Nie prečo?” pozrela na mňa a prestala čistiť linku.
,,Neviem ho nikde nájsť. Keď sme sa vrátili z prechádzky nechala som ho na záhrade a išla ešte za Charlie. A teraz ho neviem nikde nájsť.” povedala som a začala chodiť hore dole. Bála som sa o neho. Ešte nikdy to nebolo tak, že som ho nevedela nájsť.
,,Choď ešte pozrieť na dvor keď tam nebude pôjdeme sa pozrieť po okolí.” povedala mamina a ja som rýchlo vybehla von. Prezrela som všetko. Všetky krabice v garáži, všetky zákutia kde by sa mohol schovať. No nikde nebol. Utekala som dnu a mamina sa už obliekala. Vyšli sme von a celý deň sme po okolí hľadali Jamaia. Zavolali sme aj Charlie a Jacoba nech pomôžu. Večer sme sa stretli pred naším domom.
,,Máte niečo?” spýtala som sa so strachom v hlase a dúfala v to najlepšie.
,,Nie. NIkde som ho nevidela.” povedala Charlie a objala ma.
,,Ja tiež nie.” povedal Jacob a pozrel na mňa.
,,Ani my nič nemáme. Mami mám o neho strach.” povedala som a pritisla sa k nej.
,,Neboj sa. Nájde sa. Zajtra ráno spravíš letáky a pôjdeme ich rozvešať.” povedala mamina a poslala ma dnu. Ja som hneď išla spraviť letáky. Dala som tam našu najkrajšiu fotku. V deň keď sme ho s Justinom našli. Vytlačila som ich stovky. Lahla som si so strachom o môjho malinkého Jamaia.



Ráno sme sa s maminou najedli a vybrali sa aj s Charlie, Jacobom, tatinom a MIrandou vešať letáky. Domov sme prišli okolo obeda. Stále som dúfala, že ho niekto nákde a zavolá. No nič. Už týždeň nič. Už som strácala nádej. Keď asi o dva týždne sa niekto konečne ozval.
,,Dobrý deň vám sa stratil pes?” ozval sa nejaký mužský hlas.
,,Áno mne. Našli ste ho?” spýtala som sa a ukázala mamine, že Jamaia niekto našiel. Ona hneď vyskočila, pribehla ku mne a dala ucho k telefónu.
,,Prinesiem vám ho domov?”
,,Áno. Ak by ste mohli.” povedala som mu adresa a od radosti začala skákať po byte. Asi za 5 minút už zvonil.
,,Dobrý de..” zostala som na neho kukať jak skamenená. Bol to...
Pokračovanie nabudúce...
aspoň 20 like :)