Kiss You - 33. Začiatok konca a stretnutie.

,,Tak fajn. Bola to Selena. Chcela vás rozdeliť ale nechcela to urobiť ona. Strašne ju vytočilo keď ste boli s Nicol na schodoch a ona sa na teba lepila. Proste na teba strašne žiarlí. A Nicol je schopná aj zabiť len preto aby ťa mala. Mal by si mi poďakovať. Stále lepšie ako by ju mala zabiť.” povedala.
,,Ďakovať ti rozhodne nebudem. Ale neviem. Neviem vlastne čo vo mne teraz je. Ja bez nej nemôžem žiť. Ale nepustí ma ku sebe. Idem za Selenou ujasniť jej že u mňa úplne skončila. A potom skúsim ísť za Nicol. Ďakujem aspoň za to že si mi to povedala.” povedal som a išiel za Selenou. Zaklopal som jej a Selena otvorila.
,,Ty si úplne sprostá?! O čo ti prosím ťa ide?! Ak si myslíš že si ma týmto získaš tak máš smolu! Nemilujem ťa! Nenávidím ťa! Buď rada! Rozdelila si nás! Ani nevieš ako ju milujem! Ona je môj život! Ona je tá čo ma robí šťastnou! Si úplna suka! Neukazuj sa mi na oči! A skús jej niečo spraviť!” kričal som na ňu úplne nahnevaný.
,,Justin ja milujem teba. Ty miluješ ju. Toto nedáva zmysel. Je na teba nahnevaná a už sa ku tebe asi nevráti. Vráť sa prosím ku mne. Ja ťa budem milovať a dám ti toho omnoho viac a nie len úbohé supry ktoré si môžeš kúpiť hocikedy sám. Som populárnejšia. Noták!” hovorila.
,,Tebe to vôbec nedopína?! Mne vôbec nejde o to čo mi dala k Vianociam. Vôbec mi o to nejde! Môj darček od nej je to že ma miluje a už asi len milovala. To že bola so mnou vždy. K tebe by som sa nevrátil ani keby si čo robila. Môžeš byť populárna a bohatá jak chceš. Ja ťa milovať nebudem.” hovoril som jej. Ona začala niečo hovoriť ale ja som ju ignoroval. Otočil som sa a išiel preč. Skúsil som ísť za Nicol. Hádzal som jej kamienky do okna.
,,Justin čo zase chceš?” otvorila a stále bola rozplakaná.
,,Prosím Nicol. Je to úplne inak. Prosím. Môžem ti to vysvetliť?” ona prevrátila oči a zmizla. Myslel som si že ide dole. Ale mýlil som sa. Znova vykukla z okna a hodila po mne prsteň ktorý som jej dal k Vianociam.
,,Justin už za mnou nechoď. Nechaj ma na pokoji. Zabudni na mňa. Je koniec. Prosím.” povedala a zavrela okno.
Z pohľadu Nicol
Prečo sa stale trapiť mam? Možno preto že štastie už nehladám láska je len klam poznám len slovo "sám"!
Verila som v lásku... no zistila som že ty si mal na sebe masku pocitila som ako pravda chutí nezabudnem na ten pocit až do smrti... bola som tá ktorá ti verila lenže teraz som sa s tým nezmierila... prečo dával si mi nadej zbitočnu?
A moje srdce si otvoril na dobu večnú?
Mal si sa najprv rozhodnút čo chceš lebo klamať naozaj vieš... prečo ťa nenávidím a milujem? A
pritom len samu seba zraňujem... nechaj ma už žiť a moje srdce zlomené prestane biť.
To mi poradila Miranda. Teda prvý spôsob bol že si mám vytlačiť jeho fotku zavesiť si ho na dvere a hádzať do neho šípky alebo písať básne. Rozhodla som sa pre básne. Pomáhajú mi. Už sú to dva týždne čo spolu nie sme. Niekedy mám chu ísť za ním ale potom si uvedomím, že načo. On mi zlomil srdce. Miranda mi veľmi pomáha. Aj s Charlie. Sú to moje dve hlavné opory. Keby som ich nemala tak sa buď zrútim alebo si ublížim. Miranda ma nedávno zachránila. Už som bola tak na pokraji, že som sa chcela podrezať ale MIranda ma  zastavila. Už viem že on mi za to nestojí. Vyrovnávala som sa s tým pomocou básní a zatiaľ to vychádzalo. Vrátila som sa späť do práce. Vždy som sa odreagovala zabudla som na neho. Vždy keď som prišla domov ma tam čakali ruže no vždy som ich len zahodila vyšla do izby a písala básne.  Teraz to bol môj kolobeh. Práca-Domov-Ruže-Básne. Takto to išlo asi taký pol rok. Už som bola úplne šťastná a užívala si slobodu. O Justinovy som nič nevedela lebo som si ho úplne odstránila zo života. To tak že som si ho blokla na facebooku. Odfollowla na twittery. Nepozerala telku ani žiadne novinky. Nevedela som o ňom nič. Ani som nad ním nerozmýšlala. Už mi to bolo úplne jedno. Venovala som sa viacej Jamaiovy. Boli tam spomienky ale neriešila som to. Raz som išla trochu na prechádzku s Jamaiom. Stretla som svojho spolužiaka Chrisa. Trochu sme pokecali a tak. Je to strašne fajn chalan. No potom som zbadala Justina.
,,Chris. Potrebujem tvoju pomoc.”

,,Čo sa deje.” spýtal sa a chcel sa otočiť dozadu.
,,Nie,” zastavila som ho a otočila späť k sebe. ,,potrebujem aby si hral môjho priateľa. Práve teraz oproti ide môj bývalý a nechcem aby vedel, že som sama a tak. Chcem aby si ma pobozkal a hral toho priateľa. Dokážeš to?” spýtala som sa a stále sledovala ako sa k nám približuje.
,,Jasné. Vždy som to chcel spraviť.” ja som na neho nechápavo kukla ale už bolo Justin skoro pri nás tak som rýchlo schmatla a pobozkala ho.
,,Nicol?” došiel k nám a pozdravil ma.
,,Áno. Ahoj. Ako sa máš.” odlepila som sa od Chrisa a pozrela na neho. Bol stále taký dokonalý. Prestaň Nicol. Nezahrávaj sa s ohňom.
,,Fajn. A ty? Vidím, že sa máš asi dobre.” povedala a pozrel nenávistne na Chrisa.
,,Áno. Justin toto je môj priateľ Chris. Chris toto je....uhm....Justin.” nevedela som ako mu mám povedať. Bolo mi trápne mi povedať priateľ, ktorý ma podviedol. Potriasli si rukami ale Justin ho stále prebodával pohľadom.
,,No...Tak mi už radšej pôjdeme.” povedala som potiahla Chrisa za ruku a odkráčali sme preč. Videla som ako sa na nás Justin ešte pozeral. Bolo to zlé. Veľmi zlé.
Pokračovanie nabudúce... Prosím čo najviac like minimálne 20..:/ :)